Jelena Paštéková: Každý musí mať v sebe nejakú navigáciu

Keď si pred pár dňami preberala národnú filmovú cenu Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre, vyhlásila: „Nie som zvyknutá na svetlá reflektorov, no keď som už tu, tak sa na mňa dobre pozrite - ja som tá, ktorá videla všetky slovenské filmy.” Celkom v tieni však nikdy nežila, nakoľko pochádza z umeleckej rodiny. Mama bola herečkou a otec (Jozef Bucký) bol hercom a režisérom, ktorý žil svojou prácou 24 hodín denne. 

 

Jelena sa rozhodla pre štúdium slovenčiny a estetiky, no už počas štúdia vysokej školy sa venovala aj filmu, ktorý bol v centre záujmu jej diplomovej práce. Po škole zamierila do v Literárnovedného ústavu SAV. Keď ju neskôr oslovil na spoluprácu vedec Václav Macek, ktorý organizoval výskum slovenskej kinematografie, netušila, že sa začína jedna z najvýznamnejších etáp v jej živote. Spolu s Macekom sa zaslúžili o vydanie zatiaľ najkomplexnejších Dejín slovenskej kinematografie, aké nám môžu závidieť všetky okolité štáty.

 

Zoznámte sa s príbehom filmovej a literárnej historičky, teoretičky a prekladateľky Jeleny Paštékovej. Pre podcast ZBLÍZKA nám porozprávala okrem iného aj o tom, že napriek faktu, že pôsobí ako pedagogička na Filmovej fakulte VŠMU v Bratislave, tak má pred touto prácou dodnes trochu ostych.